KEGA, VEGA, APVV a iné dobroty

Nuž nedá mi nepripojiť sa k článku o najnovšej novinke z oblasti podpory a rozvoja vedeckého života na Slovensku.

V súvislosti s vedou na Slovensku som počul výstižnú charakteristiku. U nás sú vedci tí, čo robia úradnícku prácu a úradníci tí, čo rozhodujú o vedeckých projektoch. A aby sme mali Absurdistan (štátna forma Kocúrkova) dokonalý, tak sa väčšinou bavíme o peniazoch, za ktoré by kolegovia toť v Kittsee a priľahlých zemiach rakúskych ani prstom nepohli. Nuž aj vedci sú u nás lacná pracovná sila, lebo všetci chceme kráčať v jednom šíku.

Moja nedávna skúsenosť s písaním grantu s nórskymi partnermi viedla k podivuhodnému zisteniu, že agentúra (tentokrát SAIA, aby si niekto nemyslel, že je mimo vreca) potrebuje doklad, že zahraničný partner je oprávnený jednať a podať projekt. Ten doklad mal byť od štatutára príslušnej univerzity. Okrem toho, že to bolo v podmienkach k získaniu grantu napísané len v slovenskom jazyku a bolo treba vysvetliť zahraničným partnerom, čo potrebujeme (dokonca niekoľkokrát, lebo nechápali, čo chceme a kto by takú prepotrebnú vec mohol chcieť), tak sme narazili na ich tvrdý a oprávnený odpor. Oni sú predsa odborníci na svojom mieste (prijatí medzinárodným konkurzom na profesorské miesta) s právomocami získavať granty pre univerzitu, a teda aké potvrdenie. Nehovoriac o myšlienke, že keby to chceli všetky agentúry, tak by sa funkcia štatutára (rozumej rektora) aj menšej univerzity redukovala na čitateľa ešte nepodaných projektov. Nuž alebo by to robil automaticky, a vtedy má takéto potvrdenie naozaj vysokú výpovednú hodnotu.

Zatiaľ som sa stretol u nás, ale aj na iných, západnejšie umiestnených univerzitách, len s projektami, ktoré vyžadovali extrémne veľa času na administrovanie. Európske projekty sú špeciálne také. Ale tam je to aspoň vyvážené výškou možného príspevku, resp. človek si na to môže naplánovať peniaze a najať človeka.

Na záver sa mi chce vyjadriť nádej, že administratíva sa v budúcnosti (aspoň trochu predsa len) zníži, ale išiel by som proti svojmu presvedčeniu.

Turnaj kórejského veľvyslanca v Prahe

Cez víkend som sa zúčastnil turnaja, ktorý spoluorganizuje emblematická postava českého (a predtým československého) go - Vláďa Daněk. Tento rok sa zúčastnilo 118 hráčov, pričom sa súťažilo o pohár kórejského veľvyslanca v Prahe. Ambasádor si dokonca zahral jednu partiu.

Vyhral Ondřej Šilt, ktorý začína patriť do úzkej špičky hráčov na európskej amatérskej scéne. Obhájil vlaňajšie víťazstvo.

Môj výkon bol poznačený dlhodobejšou absenciou tréningu a štúdia go, čo spôsobilo, že som vyhral len dve partie z piatich. Takže o spokojnosti sa nedá ani zďaleka hovoriť. Avšak, tri partie, ktoré som hral boli naozaj výborné a aj súperi si ich pochvaľovali. Tu sú celkové výsledky. Každopádne mi to dalo nový impulz, ktorý som už dlhšie hľadal.

Príjemnou spoločenskou časťou turnaja bolo ubytovanie u Vláďu Daňka, ktoré sme aj tento rok mali spojené s riešením trojrozmerných hlavolamov. Jeho dom je plný vecí spojených s hrou go, ale aj matematikou, ktorú vyštudoval.

Podnosy v jedálni

Včera som obedoval s kolegom Danom Ševčovičom, ktorý spomínal, že videl, ako sa oválne podnosy v našej jedálni prepadli na stojane, kam ich odovzdávame. To ho doviedlo na nasledujúcu úlohu, o ktorej sme sa chvíľu zhovárali.

Majme elipsu v euklidovskej rovine. Treba ukázať, že keď ju "vtesnáme" medzi ľubovoľné dve rovnobežky p,q (t.j. obe priamky sú oporné k elipse a tá je v páse medzi nimi), tak vzdialenosť týchto rovnobežiek d nie je menšia ako dĺžka vedľajšej osi.

Dá sa samozrejme ukázať viac o tejto vzdialenosti. Čo ešte by ste vedeli? Dodatok k tejto úlohe: pozrieť sa na analogickú situáciu (s rovnobežkami, nie "vtesnaním") v prípade hyperboly a paraboly.

Aki Kaurismäki - Ariel

Včera som si pozrel film môjho obľúbeného režiséra. Fínsky majster minimalizmu a jednoduchých scén, ktorý zhruba raz za dva roky vyprodukuje naozaj skvelý film, ma znova nesklamal. Film Ariel je výpoveďou o ťažkom živote robotníkov vo Fínsku. Mimovoľne ma napadli úvodníky z televízie spred 20 rokov.

Ťaživá situácia po strate zamestnania a presťahovania sa Taista Kasurinena do mesta vyvrcholí napadnutím chlapíka, ktorý ho cestou okradol. Začína sa kolotoč problémov s políciou končiaci emigráciou na lodi Ariel.

Ľudia z okraja spoločnosti sú nosnou témou všetkých jeho filmov, ktoré poznám. Filmársky sa veľmi podobá na Jarmuscha. Jeho filmy sú príbehmi, na rozdiel od množstva tých moderných diel prezentovaných v kinosálach, kde už pomaly nikto nechodí, a ktorým akýkoľvek príbeh chýba alebo ho len simuluje.

The Brothers Grimm

Rozprávka o bratoch Grimmovcoch, ktorí sa živili podvodným vyháňaním bosoriek, kým nenarazili na skutočnú. Milý film, tak trochu bláznivá rozprávka s pekne vykreslenými postavami a exteriérmi. Napriek tomu mnohé nechávajú autori na predstavivosť, a tak sa dá aj trochu báť.

Príbeh asi okrem mien Grimmovcov nenesie žiadne ďalšie autobiografické črty známych zberateľov rozprávok.

Odporúčam na ľahké nedeľné sledovanie pri zatiahnutej oblohe.

Kihon Tesuji Jiten, 基本手筋事典

Táto knižka je prvou zo štvordielneho slovníka takticky optimálnych ťahov resp. postupností (tesuji,手筋). Pozostáva z veľa základných situácií, ktoré sú užitočné v hre. V tomto dieli sa autor venuje útočným stratégiám. Ako sám píše, krása go je skrytá najmä v tesuji.

Knižka sa mi čítala veľmi dobre a napriek pomalému postupu, som mal pocit, že ďalšie tri diely si určite musím prečítať. Nie všetky štvordielne knihy sú také. Fascinovalo ma, ako som veľakrát videl všetky diery v súperovej pozícii a nebol som schopný uvidieť ten správny ťah. Tieto problémy vyžadujú veľký nadhľad. Snáď sa mi ho časom podarí získať aspoň trochu.

Autorom japonskej verzie je Fujisawa Shuko, ktorý ako 66 ročný vyhral prestížny japonský profesionálny titul Oza. A tým sa zapísal do dejín Go nie po prvý raz a ani posledný krát. O rok nato ho vyhral znovu. Pekný dôchodok, povedané z nášho pohľadu.

Poznámka o výslovnosti

I zasa som sa náhodou dozvedel, že vo svete celebrít sa niečo závažné udialo. Najvážnejšie veci, ktoré sa tam obyčajne dejú (len s mojím zvonka nanúteným pohľadom do sveta bulváru, rozumej že nevyhľadávam zámerne informácie tohoto typu), majú do činenia najmä s prvou signálnou sústavou človeka.

Napr. Jano sa významne pozrel na Ferovu partnerku, keď šla okolo. O tom sa potom dajú napísať aj niekoľkostránkové články plné nových možných svetov o tom ako to bude, keď sa Fero s priateľkou rozíde a Jano to chvíľu bude ťahať s dvoma a potom sa s jednou rozíde a možno Fero sa s ňo zíde a spolu ho budú ohovárať apod.

No a v tejto súvislosti mi napadlo, že slovo celebrity by sa malo čítať s trnafským tvrdým nárečím a to B uprostred presne tak ako v nazve španielskeho mesta Cordoba.