The Brothers Grimm

Rozprávka o bratoch Grimmovcoch, ktorí sa živili podvodným vyháňaním bosoriek, kým nenarazili na skutočnú. Milý film, tak trochu bláznivá rozprávka s pekne vykreslenými postavami a exteriérmi. Napriek tomu mnohé nechávajú autori na predstavivosť, a tak sa dá aj trochu báť.

Príbeh asi okrem mien Grimmovcov nenesie žiadne ďalšie autobiografické črty známych zberateľov rozprávok.

Odporúčam na ľahké nedeľné sledovanie pri zatiahnutej oblohe.

Pianistka

Ďalší z filmov, na ktoré treba mať silnejší žalúdok. Excelentný výkon hercov v Pianistke robí z tohto kúsku čosi, od čoho sa človeku nechce odtrhnúť. Na druhej strane povahy postáv sú extremistické v pozitívnom ale najmä negatívnom smere. Stručné zhrnutie filmu je "Aká matka, taká Katka." Ide o špičkovú pianistku, ktorú jej matka terorizuje neustálou kontrolou napriek jej pokročilej dospelosti. Ona si to kompenzuje drsnými metódami vyučovania svojich nadaných študentov na konzervatóriu a vlastným masochizmom. Určite treba vidieť, ale vo vhodnom duševnom rozpoložení.

Film bol natočený podľa novely rakúskej nositeľky Nobelovej ceny Elfriedy Jelinek a podľa niektorých je film lepší. Ja som knihu nečítal.

V sérii filmov, ktoré som už videl ho zaraďujem niekam na spojnicu medzi Pasoliniho film Saló a 120 dní Sodomy a Greenawayov film Kuchár, zlodej, jeho manželka a jej milenec. Tiež sú o násilí, aj keď každý o inom type. Na oba treba dobrý žalúdok, na ten prvý aj dva. Pianistka do veľkej miery spája oba typy.

Záver filmu je v duchu celého príbehu a z hľadiska ortodoxného masochistu by sa dal označiť za "štastný".

La Vie En Rose

Životopisný príbeh známej speváčky vo filme La Môme je ukážkou ako vie špičkový talent vytiahnuť dievča z neutešených pomerov, ale aj ako je k ničomu, ak niet pre koho žiť. Režisérovi Olivierovi Dahanovi sa podarilo v trochu divokej koláži príbehov z detstva, dospievania, začiatkov kariéry, plného rozkvetu i sklonku mladého života Édith Piaf načrtnúť povahové rysy tejto nevšednej osobnosti. Jej piesne poznáme azda všetci, dodnes patria ku skvostom šansónu. Odrážajú jej život, vrcholy i pády, ktorých najmä v osobnom živote zažila neúrekom.

Film ma oslovil pestrou paletou prostredí. Neviem však, či zámerom režiséra bolo úplne potlačiť všetky vedľajšie postavy do úzadia, ale vo filme sa okrem Édith ostatní len "mihnú". Je to buď tým, že mimo spevu nemala Piaf veľmi čím zaujať a režisér nemohol postaviť nikoho oproti nej alebo nevedel, ako to má filmovo povedať. Dielo získalo dvoch Oskarov (najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe, makeup). Zahrať 48-ročnú starenu je úctyhodný výkon. Každopádne, film sa oplatí aspoň počuť, ak už nie vidieť.

Once

Oskarom za hudbu (v r. 2008) ovenčený film Once je príjemný romantický muzikál s pesničkami, ktoré si rád vypočujem aj neskôr. Nesilená lovestory medzi opravárom vysávačov, ktorý hráva na ulici svoje piesne, a emigrantkou zarábajúcou si predajom kvetov a upratovaním.

Tento film sa asi dostane do zlatého fondu romantických príbehov o muzikantoch. Samozrejme, že moje puto k filmu je trochu poznamenané faktom, že emigrantka je Češka. Rozhodne príbeh nekončí úplne tuctovo, aj keď ide o hepienďák. Odporúčam aj pre rodiny s malými deťmi.

Na konci trochu ostáva človeku vŕtať v hlave, kde vzal hlavný hrdina na klavír, ale všetko človeku nemusí byť odhalené. A už vôbec nie v romantickom príbehu.

Next

Prudko pozerateľný sci-fi film režiséra Lee Tamahoriho. Napätie, dejová línia (vraj na motívy príbehu Philipa K. Dicka), lovestory, akčné scény, neohurovanie grafickými scénami - kombinácia, ktorá sa nie často vída. Bavil som sa až do konca a aj od začiatku. Kompozíciou trochu pripomína Posledné pokušenie Krista. Dej sa však odohráva v súčasnosti. A hlavná postava je iná, ale len na prvý pohľad. Autori príbehu preháňajú uveriteľne a presvedčivo (až na jednu scénu s padaním auta a iných dopravných prostriedkov dolu stráňou). Hoci Cris alias Frank Cadillac je obdarený nezvyklou schopnosťou, ide o nešťastného človeka, ktorý sa snaží žiť svoj "obyčajný" život...

Plus tohoto filmu je jazyk s minimom vulgarizmov. Rád doporučujem. A to aj napriek tomu, že akčné sci-fi nie je môj zvlášť obľúbený žáner.

Aké dobré sci-fi ste videli naposledy?

Všetko, čo ste vždy chceli vedieť o sexe...

Klasika od Woodyho Allena. Popravde, až tak veľmi ma nezaujala. Hoci jeho filmy sa mi celkom páčia. Je to v duchu riešenia si niektorých osobnostných problémov a premýšľania o veciach, ktoré sú resp. najmä v čase natáčania filmu asi boli väčšie tabu. Zdá sa však, že tu sa ešte dosť hľadal. Príbehy sú väčšinou priamočiare. Humor je často na úrovni insitného umenia. Možno to je spôsobené tematikou, ale kto pozná film Spiklenci slasti od špičkového českého režiséra Jana Švankmajera, asi uzná, že sa dá natočiť originálne a menej lascívne dielo aj na šteklivé témy. Každopádne z hľadiska zaplnenia si bieleho miesta vo filmografii som spokojný.

Prekvapením pre mňa bolo, že ide o scenár podľa častí knihy Davida Reubena.

Rozhodne neodporúčam romantickým párikom v plnom rozkvete mája rozhodnúť sa pozrieť si tento kúsok. Prechádzka popri rieke ho bohato nahradí. Technici s bujnešou biofantáziou si prídu na svoje v poslednom príbehu filmu.

Flamenco

Pozerali sme Flamenco od Carlosa Sauru. Dokument resp. vystúpenia rôznych umeleckých skupín - speváci, hudubníci a tanečníci, samozrejme aj ženy (aby som bol rodovo spravodlivý). Tanec a štýl spevu mi veľmi pripomínal niektoré cigánske vystúpenia. Neskôr som sa na wikipédii dočítal, že je to jeden z koreňov tohoto tanca, hoci sa presne nevie odkiaľ sa vzal.

Film radím ho do kategórie aspoň raz vidieť. Už len preto, aby človek videl ako ľahko hrajú tí gitaristi, sa to oplatí. Minimalistický štýl pohybu prstov po hmatníku a strunách je očarujúci spolu s hudbou, ktorú tým vyludzujú. Aj keď spev, ktorý tam počuť, by som si nepustil z cedéčka. Bohužiaľ nerozumiem po španielsky, takže obsah textov piesní mi zostal zakrytý.