Podnosy v jedálni

Včera som obedoval s kolegom Danom Ševčovičom, ktorý spomínal, že videl, ako sa oválne podnosy v našej jedálni prepadli na stojane, kam ich odovzdávame. To ho doviedlo na nasledujúcu úlohu, o ktorej sme sa chvíľu zhovárali.

Majme elipsu v euklidovskej rovine. Treba ukázať, že keď ju "vtesnáme" medzi ľubovoľné dve rovnobežky p,q (t.j. obe priamky sú oporné k elipse a tá je v páse medzi nimi), tak vzdialenosť týchto rovnobežiek d nie je menšia ako dĺžka vedľajšej osi.

Dá sa samozrejme ukázať viac o tejto vzdialenosti. Čo ešte by ste vedeli? Dodatok k tejto úlohe: pozrieť sa na analogickú situáciu (s rovnobežkami, nie "vtesnaním") v prípade hyperboly a paraboly.

Aki Kaurismäki - Ariel

Včera som si pozrel film môjho obľúbeného režiséra. Fínsky majster minimalizmu a jednoduchých scén, ktorý zhruba raz za dva roky vyprodukuje naozaj skvelý film, ma znova nesklamal. Film Ariel je výpoveďou o ťažkom živote robotníkov vo Fínsku. Mimovoľne ma napadli úvodníky z televízie spred 20 rokov.

Ťaživá situácia po strate zamestnania a presťahovania sa Taista Kasurinena do mesta vyvrcholí napadnutím chlapíka, ktorý ho cestou okradol. Začína sa kolotoč problémov s políciou končiaci emigráciou na lodi Ariel.

Ľudia z okraja spoločnosti sú nosnou témou všetkých jeho filmov, ktoré poznám. Filmársky sa veľmi podobá na Jarmuscha. Jeho filmy sú príbehmi, na rozdiel od množstva tých moderných diel prezentovaných v kinosálach, kde už pomaly nikto nechodí, a ktorým akýkoľvek príbeh chýba alebo ho len simuluje.

The Brothers Grimm

Rozprávka o bratoch Grimmovcoch, ktorí sa živili podvodným vyháňaním bosoriek, kým nenarazili na skutočnú. Milý film, tak trochu bláznivá rozprávka s pekne vykreslenými postavami a exteriérmi. Napriek tomu mnohé nechávajú autori na predstavivosť, a tak sa dá aj trochu báť.

Príbeh asi okrem mien Grimmovcov nenesie žiadne ďalšie autobiografické črty známych zberateľov rozprávok.

Odporúčam na ľahké nedeľné sledovanie pri zatiahnutej oblohe.

Kihon Tesuji Jiten, 基本手筋事典

Táto knižka je prvou zo štvordielneho slovníka takticky optimálnych ťahov resp. postupností (tesuji,手筋). Pozostáva z veľa základných situácií, ktoré sú užitočné v hre. V tomto dieli sa autor venuje útočným stratégiám. Ako sám píše, krása go je skrytá najmä v tesuji.

Knižka sa mi čítala veľmi dobre a napriek pomalému postupu, som mal pocit, že ďalšie tri diely si určite musím prečítať. Nie všetky štvordielne knihy sú také. Fascinovalo ma, ako som veľakrát videl všetky diery v súperovej pozícii a nebol som schopný uvidieť ten správny ťah. Tieto problémy vyžadujú veľký nadhľad. Snáď sa mi ho časom podarí získať aspoň trochu.

Autorom japonskej verzie je Fujisawa Shuko, ktorý ako 66 ročný vyhral prestížny japonský profesionálny titul Oza. A tým sa zapísal do dejín Go nie po prvý raz a ani posledný krát. O rok nato ho vyhral znovu. Pekný dôchodok, povedané z nášho pohľadu.

Poznámka o výslovnosti

I zasa som sa náhodou dozvedel, že vo svete celebrít sa niečo závažné udialo. Najvážnejšie veci, ktoré sa tam obyčajne dejú (len s mojím zvonka nanúteným pohľadom do sveta bulváru, rozumej že nevyhľadávam zámerne informácie tohoto typu), majú do činenia najmä s prvou signálnou sústavou človeka.

Napr. Jano sa významne pozrel na Ferovu partnerku, keď šla okolo. O tom sa potom dajú napísať aj niekoľkostránkové články plné nových možných svetov o tom ako to bude, keď sa Fero s priateľkou rozíde a Jano to chvíľu bude ťahať s dvoma a potom sa s jednou rozíde a možno Fero sa s ňo zíde a spolu ho budú ohovárať apod.

No a v tejto súvislosti mi napadlo, že slovo celebrity by sa malo čítať s trnafským tvrdým nárečím a to B uprostred presne tak ako v nazve španielskeho mesta Cordoba.

Géniov denník

Salvatora Dalího netreba predstavovať. Jeho dielo je enormné a jeho život bol popretkávaný extravangaciami, ktorými rád ohuroval svoje okolie a zakladal si na nich svoje výrazné ego. Knižné vydanie jeho denníka to len potvrdzuje. Rozmýšľal inak a správal sa inak. Ak sa pozeráme na hodnoty tohoto človeka z hľadiska dnešných "demokratických hodnôt", tak je zrejmé, že pojmy "priemer" a "väčšina" mu boli na hony vzdialené.

Na druhej strane z denníka vidno, že mal rád svoj dom a ľudí okolo seba, resp. vnímal ich mnohorakosť a pestrosť. Ani na chvíľu som nemal z jeho zápiskov pocit, že by chcel niekomu niečo vnútiť. To je vlastnosť, ktorá sa neľahko hľadá.

Na druhej strane nekompromisne bojoval s priemerom resp. neoriginalitou. V knihe je zaujímavá tabuľka hodnotenia významných maliarov ako Leonardo, Vermeer van Delft, Picasso a mnohí ďalší. Hodnotia sa v kategóriách ako originalita, technika maľby apod. Dalí sám sa necíti byť príliš dobrá konkurencia týmto majstrom. To je pri jeho enormne vyvinutom egu veľmi zaujímavé a poukazuje to na reálny odhad svojich schopností (hoci sám sa to neodvažujem posúdiť ako totálny amatér vo výtvarnom umení).

Odporúčam ako ľahké čítanie na letné večery s výhľadom na záliv, podobný tomu priamo pod Dalího domom v Cadaqués.

Dva tsumego problémy

V mojej nedavnej partii go sa vyskytli nasledujúce dva problémy. Viete ich vyriešiť?

Problem 1.
Problem 2.