Kedy je v roku Veľká noc?

Všeobecné (a mierne nepresné) pravidlo je, že Veľkonočná nedeľa nastane v prvú nedeľu po prvom splne mesiaca po prvom dni jari (jarná rovnodennosť).

V rôznych dobách sa toto pravidlo vysvetľovalo rôzne - záviselo to od toho, čo znamenalo prvý jarný deň. Buď sa považoval za tento deň stanovený dátum (21.3.) alebo astronomická jar. No a aby sme sa vyhli akejkoľvek pravidelnosti, tak sviatok by sa mal vyhnúť židovskému sviatku Pesach.

Židovský kalendár je kombináciou lunárneho a solárneho kalendára. Mesiace sa počítajú podľa Mesiaca, roky podľa Slnka. Pesach sa oslavuje tyždeň od 15. dňa mesiaca nisan.

Algoritmus možno nájsť tu.

Druhá otázka, ktorá sa vynára s týmto miernym chaosom je, prečo je to takto. Ukrižovanie Krista je historická udalosť, a teda dátum by mal byť pevný. Prečo teda z roka na rok poskakuje Veľkonočná nedeľa? Lebo nevieme presný deň popravy. Takže v roku 325 n.l., keď ho asi tiež nevedeli, zabili na koncile v Nicei* dve muchy jednou ranou. Aspoň tak si to vysvetľujem. Jednak umožnili, aby sa sviatok konal vo všetkých možných pripadajúcich dátumoch, kedy sa poprava uskutočnila a jednak sa zároveň konal v čase, ktorý má súvis s astronomickými úkazmi, podľa ktorých sa riadili mnohé pohanské sviatky jari (ako napr. vynášanie Moreny). Tie boli a asi aj sú tŕňom v oku cirkvám. Je to jasná konkurencia. Niečo o sviatkoch sa dá nájsť aj na pomerne rozsiahlej stránke o Slovanoch. Zaujal ma aj článok o Walpurginej noci.

No a systematické pojednanie na túto tému v kontexte vývoja svetových náboženstiev je knižka od rumunského religionistu Mircea Eliadeho: Dejiny náboženských predstáv a ideí, ktorá u nás vyšla v preklade v roku 1997.

* Upravené na základe Ruziklanovho komentára.

Shen Yun a Falung Gong

Dnes sme boli s Jankou v novej budove SND na predstavení súboru Shen Yun. Väčšina vystúpení čínskych umelcov bolo pekných. Tanečné, baletné, hudobné a samozrejme kombinované. Pestré, sýte farby, na aké sme zvyknutí z obrázkov čínskych historických budov a obrázkov starej číny. Orchester a netradičná hudba, akási kompozícia toho, čo si človek predstavuje pod čínskou hudbou šmrncnutá našou harmóniou, vytvorili naozaj dobrú atmosféru.

Nemohol som sa ale ubrániť pocitu náborovej akcie hnutia Falun Gong, ktoré to organizovalo. V priebehu predstavenia spievali profesionálni speváci čínske árie, ktorých slovenský preklad sme mohli vidieť na plátne za javiskom. Boli to piesne, ktoré opisovali svet ako smutný a ťažký na život, v ktorom nevieme, čo sme, načo sme apod. Riešením z tohoto stavu je ... Dafa. Hm...ok, prečo nie.

Dorazila ma predposledná scénka ako vystrihnutá z pionierskych časopisov z detstva resp. aké som neskôr videl v knihách z päťdesiatych rokov určených pre mladých zväzákov. Samozrejme "dobrí" a "zlí" sa líšia. Predstavme si všetky vekové kategórie na javisku zastúpené pármi. V strede je mamička s malým dievčatkom, ktoré sa k nej túli a v ruke má modrý transparent so znakmi troch základných princípov hnutia - pravdivosť, súcit a znášanlivosť, ktorý pozvoľna počas tanca rozvinie. Dôjdu traja policajti, na chrbte majú prišité červené kosáky a kladivá. Roztrhnú od seba mamku s dievčatkom, väčšiu zbijú a menšiu oberú o transparent. Nastane mela a všetci sa vzoprú proti týmto trom a vyženú ich. Na piedestál vystúpia mamka a dievčatko s rozprestretým transparentom. Všetci sa na nich pozerajú s úctou a natiahnutými rukami k nim.

Je to scéna, s ktorou sa ťažko dá nesúhlasiť. Ale akási pachuť zostáva.

Takže celkový pocit z predstavenia mi prebila táto náborovka, hoci jednotlivé scénky, až na výnimky sa mi páčili.