piatok, mája 30, 2008

Géniov denník

Salvatora Dalího netreba predstavovať. Jeho dielo je enormné a jeho život bol popretkávaný extravangaciami, ktorými rád ohuroval svoje okolie a zakladal si na nich svoje výrazné ego. Knižné vydanie jeho denníka to len potvrdzuje. Rozmýšľal inak a správal sa inak. Ak sa pozeráme na hodnoty tohoto človeka z hľadiska dnešných "demokratických hodnôt", tak je zrejmé, že pojmy "priemer" a "väčšina" mu boli na hony vzdialené.

Na druhej strane z denníka vidno, že mal rád svoj dom a ľudí okolo seba, resp. vnímal ich mnohorakosť a pestrosť. Ani na chvíľu som nemal z jeho zápiskov pocit, že by chcel niekomu niečo vnútiť. To je vlastnosť, ktorá sa neľahko hľadá.

Na druhej strane nekompromisne bojoval s priemerom resp. neoriginalitou. V knihe je zaujímavá tabuľka hodnotenia významných maliarov ako Leonardo, Vermeer van Delft, Picasso a mnohí ďalší. Hodnotia sa v kategóriách ako originalita, technika maľby apod. Dalí sám sa necíti byť príliš dobrá konkurencia týmto majstrom. To je pri jeho enormne vyvinutom egu veľmi zaujímavé a poukazuje to na reálny odhad svojich schopností (hoci sám sa to neodvažujem posúdiť ako totálny amatér vo výtvarnom umení).

Odporúčam ako ľahké čítanie na letné večery s výhľadom na záliv, podobný tomu priamo pod Dalího domom v Cadaqués.

3 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

Hovoris, ze pojmy "vacsina" a "priemer" mu boli vzdialene? To sa dalo cakat, ze sa Dali nevenoval slovenskej politike, vobec ma to neprekvapuje. :-)

Anonymný povedal(a)...

Autor: A co konkretne na nom obdivujes?

Pavel Chalmovianský povedal(a)...

Ruziklan: Myslim, ze slovenska politika sa az tak prilis nelisi od inych europskych krajin v zlozeni ludi, ktori sa tam pohybuju v porovnani s tymi, ktori by sa mohli. Ale posudzujem to len zo svojej zabej perspektivy...Ty ako clovek zo sveta penazi to vidis pravdepodobne lepsie.

Na druhej strane sa u nas v politike pohybuju aj nadpriemerne nadani ludia - napr. niektori vynikaju v zlodejine, klamarstve apod.

Anonym: Na jeho praci mam rad bujnu fantaziu, ktoru vkladal do svojich malieb, farebnost a presnost malby (osobne nemam velmi rad abstraktne maliarstvo). Ked si obcas pozeram jeho malby vzdy tam najdem cosi, co som si este nevsimol.

Na nom samom ma uputala najma uprimnost s akou o sebe vypoveda v knihe Tajomny zivot S.D. a aj tomto denniku.

Zivot s nim asi nebol lahky. To zrejme patri k umelcom. Vsetkych, ktorych som mal moznost poznat alebo ludi, ktori mali k umeniu velmi blizko trpeli v mladsom veku na caste vykyvy "toho co chcu prave tu a teraz". Ale neviem, ci moja vzorka je dostatocne velka :)