Salvatora Dalího netreba predstavovať. Jeho dielo je enormné a jeho život bol popretkávaný extravangaciami, ktorými rád ohuroval svoje okolie a zakladal si na nich svoje výrazné ego. Knižné vydanie jeho denníka to len potvrdzuje. Rozmýšľal inak a správal sa inak. Ak sa pozeráme na hodnoty tohoto človeka z hľadiska dnešných "demokratických hodnôt", tak je zrejmé, že pojmy "priemer" a "väčšina" mu boli na hony vzdialené.Na druhej strane z denníka vidno, že mal rád svoj dom a ľudí okolo seba, resp. vnímal ich mnohorakosť a pestrosť. Ani na chvíľu som nemal z jeho zápiskov pocit, že by chcel niekomu niečo vnútiť. To je vlastnosť, ktorá sa neľahko hľadá.
Na druhej strane nekompromisne bojoval s priemerom resp. neoriginalitou. V knihe je zaujímavá tabuľka hodnotenia významných maliarov ako Leonardo, Vermeer van Delft, Picasso a mnohí ďalší. Hodnotia sa v kategóriách ako originalita, technika maľby apod. Dalí sám sa necíti byť príliš dobrá konkurencia týmto majstrom. To je pri jeho enormne vyvinutom egu veľmi zaujímavé a poukazuje to na reálny odhad svojich schopností (hoci sám sa to neodvažujem posúdiť ako totálny amatér vo výtvarnom umení).
Na druhej strane nekompromisne bojoval s priemerom resp. neoriginalitou. V knihe je zaujímavá tabuľka hodnotenia významných maliarov ako Leonardo, Vermeer van Delft, Picasso a mnohí ďalší. Hodnotia sa v kategóriách ako originalita, technika maľby apod. Dalí sám sa necíti byť príliš dobrá konkurencia týmto majstrom. To je pri jeho enormne vyvinutom egu veľmi zaujímavé a poukazuje to na reálny odhad svojich schopností (hoci sám sa to neodvažujem posúdiť ako totálny amatér vo výtvarnom umení).
Odporúčam ako ľahké čítanie na letné večery s výhľadom na záliv, podobný tomu priamo pod Dalího domom v Cadaqués.
