Presun blogu

Moj blog presúvam na moju webstranku. Dôvody sú hlavne praktické, pretože moja stranka sa mi (hádam) bude spravovať jdnoduchšie.

Aj majster novinár sa preriekne

V TV.SME.SK sa objavila pekná hláška: "Takáto vec sa udeje raz za niekoľko svetelných rokov."

KEGA, VEGA, APVV a iné dobroty

Nuž nedá mi nepripojiť sa k článku o najnovšej novinke z oblasti podpory a rozvoja vedeckého života na Slovensku.

V súvislosti s vedou na Slovensku som počul výstižnú charakteristiku. U nás sú vedci tí, čo robia úradnícku prácu a úradníci tí, čo rozhodujú o vedeckých projektoch. A aby sme mali Absurdistan (štátna forma Kocúrkova) dokonalý, tak sa väčšinou bavíme o peniazoch, za ktoré by kolegovia toť v Kittsee a priľahlých zemiach rakúskych ani prstom nepohli. Nuž aj vedci sú u nás lacná pracovná sila, lebo všetci chceme kráčať v jednom šíku.

Moja nedávna skúsenosť s písaním grantu s nórskymi partnermi viedla k podivuhodnému zisteniu, že agentúra (tentokrát SAIA, aby si niekto nemyslel, že je mimo vreca) potrebuje doklad, že zahraničný partner je oprávnený jednať a podať projekt. Ten doklad mal byť od štatutára príslušnej univerzity. Okrem toho, že to bolo v podmienkach k získaniu grantu napísané len v slovenskom jazyku a bolo treba vysvetliť zahraničným partnerom, čo potrebujeme (dokonca niekoľkokrát, lebo nechápali, čo chceme a kto by takú prepotrebnú vec mohol chcieť), tak sme narazili na ich tvrdý a oprávnený odpor. Oni sú predsa odborníci na svojom mieste (prijatí medzinárodným konkurzom na profesorské miesta) s právomocami získavať granty pre univerzitu, a teda aké potvrdenie. Nehovoriac o myšlienke, že keby to chceli všetky agentúry, tak by sa funkcia štatutára (rozumej rektora) aj menšej univerzity redukovala na čitateľa ešte nepodaných projektov. Nuž alebo by to robil automaticky, a vtedy má takéto potvrdenie naozaj vysokú výpovednú hodnotu.

Zatiaľ som sa stretol u nás, ale aj na iných, západnejšie umiestnených univerzitách, len s projektami, ktoré vyžadovali extrémne veľa času na administrovanie. Európske projekty sú špeciálne také. Ale tam je to aspoň vyvážené výškou možného príspevku, resp. človek si na to môže naplánovať peniaze a najať človeka.

Na záver sa mi chce vyjadriť nádej, že administratíva sa v budúcnosti (aspoň trochu predsa len) zníži, ale išiel by som proti svojmu presvedčeniu.

Turnaj kórejského veľvyslanca v Prahe

Cez víkend som sa zúčastnil turnaja, ktorý spoluorganizuje emblematická postava českého (a predtým československého) go - Vláďa Daněk. Tento rok sa zúčastnilo 118 hráčov, pričom sa súťažilo o pohár kórejského veľvyslanca v Prahe. Ambasádor si dokonca zahral jednu partiu.

Vyhral Ondřej Šilt, ktorý začína patriť do úzkej špičky hráčov na európskej amatérskej scéne. Obhájil vlaňajšie víťazstvo.

Môj výkon bol poznačený dlhodobejšou absenciou tréningu a štúdia go, čo spôsobilo, že som vyhral len dve partie z piatich. Takže o spokojnosti sa nedá ani zďaleka hovoriť. Avšak, tri partie, ktoré som hral boli naozaj výborné a aj súperi si ich pochvaľovali. Tu sú celkové výsledky. Každopádne mi to dalo nový impulz, ktorý som už dlhšie hľadal.

Príjemnou spoločenskou časťou turnaja bolo ubytovanie u Vláďu Daňka, ktoré sme aj tento rok mali spojené s riešením trojrozmerných hlavolamov. Jeho dom je plný vecí spojených s hrou go, ale aj matematikou, ktorú vyštudoval.

Podnosy v jedálni

Včera som obedoval s kolegom Danom Ševčovičom, ktorý spomínal, že videl, ako sa oválne podnosy v našej jedálni prepadli na stojane, kam ich odovzdávame. To ho doviedlo na nasledujúcu úlohu, o ktorej sme sa chvíľu zhovárali.

Majme elipsu v euklidovskej rovine. Treba ukázať, že keď ju "vtesnáme" medzi ľubovoľné dve rovnobežky p,q (t.j. obe priamky sú oporné k elipse a tá je v páse medzi nimi), tak vzdialenosť týchto rovnobežiek d nie je menšia ako dĺžka vedľajšej osi.

Dá sa samozrejme ukázať viac o tejto vzdialenosti. Čo ešte by ste vedeli? Dodatok k tejto úlohe: pozrieť sa na analogickú situáciu (s rovnobežkami, nie "vtesnaním") v prípade hyperboly a paraboly.

Aki Kaurismäki - Ariel

Včera som si pozrel film môjho obľúbeného režiséra. Fínsky majster minimalizmu a jednoduchých scén, ktorý zhruba raz za dva roky vyprodukuje naozaj skvelý film, ma znova nesklamal. Film Ariel je výpoveďou o ťažkom živote robotníkov vo Fínsku. Mimovoľne ma napadli úvodníky z televízie spred 20 rokov.

Ťaživá situácia po strate zamestnania a presťahovania sa Taista Kasurinena do mesta vyvrcholí napadnutím chlapíka, ktorý ho cestou okradol. Začína sa kolotoč problémov s políciou končiaci emigráciou na lodi Ariel.

Ľudia z okraja spoločnosti sú nosnou témou všetkých jeho filmov, ktoré poznám. Filmársky sa veľmi podobá na Jarmuscha. Jeho filmy sú príbehmi, na rozdiel od množstva tých moderných diel prezentovaných v kinosálach, kde už pomaly nikto nechodí, a ktorým akýkoľvek príbeh chýba alebo ho len simuluje.

The Brothers Grimm

Rozprávka o bratoch Grimmovcoch, ktorí sa živili podvodným vyháňaním bosoriek, kým nenarazili na skutočnú. Milý film, tak trochu bláznivá rozprávka s pekne vykreslenými postavami a exteriérmi. Napriek tomu mnohé nechávajú autori na predstavivosť, a tak sa dá aj trochu báť.

Príbeh asi okrem mien Grimmovcov nenesie žiadne ďalšie autobiografické črty známych zberateľov rozprávok.

Odporúčam na ľahké nedeľné sledovanie pri zatiahnutej oblohe.